Analýza § 42 zákona č. 274/2009 Z .z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,ZoP“) a s tým súvisiacej problematiky s ohľadom aj na potenciálne zmeny
V prvom rade je potrebné upozorniť na to, že Slovenská poľovnícka komora (ďalej aj ako ,,Komora“) ako záujmová profesijná organizácia (ako sa Komora sama označuje) bola zriadená ZoP v roku 2009, ktorý jej zároveň priznal v určitých sférach prenesený výkon štátnej správy a zároveň zriadil v nej povinné členstvo pre všetkých držiteľov slovenských poľovných lístkov a všetky poľovnícke organizácie so sídlom v SR. Napriek tomu, že Komora o sebe hovorí ako o profesijnej organizácií, skutočnosť je značne rozdielna. Profesijná organizácia je de iure organizácia združujúca ,,profesistov“ t.j. osoby rovnakej profesie, špecializácie, ktorý danú činnosť vykonávajú v rámci svojho povolania, zamestnania alebo v rámci ich podnikateľskej činnosti (napr. Advokátska komora, Notárska komora, Komora stavebných inžinierov a pod.). Pričom Komoru v ponímaní slovenského poľovníctva nie je možné brať ako profesijnú organizáciu, nakoľko nezdružuje iba profesistov, poľovníkov z povolania, ale všetkých držiteľov slovenských poľovných lístkov napriek tomu, že drvivá väčšina týchto držiteľov nie sú poľovníci z povolania, alebo iba osoby vykonávajúce výkon práva poľovníctva ako svoj koníček, záľubu, hobby bez akejkoľvek odmeny alebo náhrady, výhradne za použitia a investovania svojich osobných finančných prostriedkov.
Áno je pravdou, že existuje štáty (ako napr. Maďarsko), ktoré majú zriadenú poľovnícku komoru s povinným členstvom. Ale v týchto prípadoch opätovne iba združujú profesistov, poľovníkov z povolania, ktorý vykonávajú túto činnosť ako svoje povolanie. Ale obdoba Slovenskej poľovníckej komory so všetkými špecifikami (povinné členstvo pre všetkých držiteľov poľovných lístkov; podmienenosť účinnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru členstvom daného užívateľa poľovného revíru v Komore; každoročné platby užívateľov poľovných revírov Komore za každý hektár poľovných pozemkov na území SR nad rámec nájomných vzťahov medzi vlastníkmi poľovných revírov a ich užívateľmi – užívateľ priemerného poľovného revíru o veľkosti 2000 hektárov (minimálna výmera revírov v jeleních oblastiach) uhradí do Komory každoročne približne 600-700 EUR s tým, že z Komory oproti tomu nič, žiadny benefit alebo pridanú hodnotu nezíska) v iných krajinách Európskej únie neexistuje. V tejto súvislosti preto nemusíme pripomínať, v akých rokoch, počas ktorej vlády a z iniciatívy akých osôb (príslušníkov ktorej politickej strany) bol ZoP prijímaní a Komora s jej povinným členstvom pre všetkých poľovníkov, poľovnícke organizácie a povinnými platbami do nej, zriadená. Taktiež v tomto spojení všetkému uvedenému dosvedčuje aj to, kto bol vrcholným predstaviteľom Komory po jej zriadení a ktoré osoby predovšetkým benefitovali z jej zriadenia.
Komora predovšetkým obhajuje svoju opodstatnenosť tým, že má na sebe zákonom prenesený výkon štátnej správy, pritom najvýznamnejšou kompetenciou, pri ktorej Komora plní prenesený výkon štátnej správy je vydávanie, predlžovanie a odnímanie poľovných lístkov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že slovenské poľovníctvo sa nezriadilo ZoP z roku 2009 a ani poľovné lístky sa nezačali vydávať Komorou v roku 2009. Niekedy správanie a argumentácie zástupcov Komory budia dojem, že pred rokom 2009 nič neexistovalo. Do prijatia ZoP v roku 2009 bol účinný zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctva (samozrejme bol mnohonásobne novelizovaný) (ďalej aj ako ,,starý zákon o poľovníctve“), ktorým sa riadilo a organizovalo poľovníctvo takmer 50 rokov. V zmysle tohto zákona príslušný orgán štátnej správy (vystupujúci počas týchto rokov pod rôznymi označeniami, ale de facto išlo o okresný úrad) desiatky rokov vydával a predlžoval poľovné lístky za príslušný správny poplatok, pričom príjem z toho bol príjmom štátneho rozpočtu. A to bez akýchkoľvek problémov alebo nadmerného zaťažovania štátnej správy. V tomto prípade agenda vydávania a predlžovania nebola tak rozsiahla a administratívne náročná (keďže to miestna štátna správa robila desaťročia), aby bolo nutné túto kompetenciu z objektívnych dôvodov preniesť na Komoru (máme za to, že tam išlo skôr o dôvody finančné).
Je nutné si taktiež povedať, že Komore bola prenesená iba tá kompetencia štátnej správy, ktorá prináša finančný profit – vydávanie, predlžovanie poľovníckych lístkov, pričom za každé vydania alebo predĺženie každý žiadateľ na každý rok platí nie malý finančný obnos; organizovanie poľovníckej kynológie, kde sa taktiež za všetko platí – skúšky, výstavy, párenie, zvody, vystavovanie preukazov o pôvode atď. A samozrejme tie činnosti, ktoré so sebou neprinášajú žiadny finančný profit a sú sprevádzané značnou administratívnou náročnosťou ako napr. uznávanie poľovných revírov, evidencia zmlúv o užívaní poľovných revírov, agenda týkajúca sa poľovníckeho plánovania, štátny dohlaď na plnením povinností užívateľov poľovných revírov atď. naďalej ostali v kompetencií štátnej správy – okresných úradov.
Taktiež je pomerne bežné, že slovenskí zákonodarcovia sa pri kreovaní aj dôležitých právnych predpisov (Občiansky zákonník a pod.) nechávajú inšpirovať českou právnou úpravou. Preto si dovoľujeme pripomenúť, že súčasný český zákon o poľovníctve (zákon č. 449/2001 Sb. o myslivosti) ako nástupca spoločného starého zákona o poľovníctva, taktiež nezriadil žiadnu záujmovú samosprávu s povinným členstvom pre všetkých držiteľov poľovných lístkov, ako je tomu na Slovensku. Taktiež tam neexistuje žiadna organizácia, do ktorej by bolo povinné zo strany užívateľov poľovných revírov platiť za každý hektár výmery poľovných revírov nad rámec nájomného vzťahu medzi vlastníkmi a užívateľmi poľovných revírov. Vydanie poľovného lístka je v Českej republike naviazané okrem splnenia kvalifikačných predpokladov iba na uzatvorenie poistenia proti zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone práva poľovníctva. Takéto poistenie je povinné aj na Slovensku. Žiadny iný zákonný predpoklad pre vydanie alebo predĺženie poľovného lístka ako je tomu na Slovensku – povinnosť členstva v Komore (čo je samozrejme ďalší poplatok okrem poistenia), v Českej republike nie je.
Napr. v súčasnosti za predĺženie poľovného lístka na SK na 10 rokov sa platí 300,- EUR vrátane poistenia, pričom poistenie predstavuje iba 5,- EUR /rok – verejne dostupný údaj na webe SPZ. T.j. čistý príjem Komory iba z jedného predĺženia za jedného poľovníka je 250,- EUR. Pozn. poľovníkov na Slovensku je približne 60000. V tejto súvislosti pripomíname, že Komora v minulosti odmietala sprístupňovať (aj pre členov) všetky informácie o príjmoch, výdavkoch, o nakladaní s jej finančnými prostriedkami, a to aj ministerstvu napriek tomu, že bola zriadená zo zákona a mala na seba prenesený výkon štátnej správy. Z tohto dôvodu bol novelizovaný ZoP v 2020 a táto povinnosť Komory tam už bola zakomponovaná.
K samotným ustanoveniam § 42 ZoP dávame do pozornosti: ,,Komora plní úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva, najmä
,,a) vykonáva skúšky uchádzačov o poľovný lístok [§ 50 ods. 1 písm. a)],“ – túto kompetenciu je spôsobilý minimálne v rovnakej kvalite vykonať aj miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode by sa mali skúšky vykonávať, poprípade podľa potreby aj v súčinnosti s určitou poľovníckou organizáciou, pričom prednášateľov a skúšobných komisárov by menoval taktiež okresný úrad. Predmetné skúšky pritom v jednotlivých okresoch bývajú max. raz ročne.
,,b) menuje prednášateľov a skúšobných komisárov pre skúšky z poľovníctva (§ 50 ods. 1),“ – popísané v predchádzajúcom odseku, pričom zároveň upozorňujeme na to, že jednotliví prednášatelia a skúšobní komisári sú v jednotlivých okresov množstvo rokov rovnakí, pričom sa obmieňajú iba zriedkavo. Preto ide o kompetenciu, ktorej výkon by bol pre jednotlivé okresné úrady zriedkavý.
,,c) organizuje odbornú prípravu na poľovnícke skúšky (§ 50 ods. 1),“ – túto kompetenciu je spôsobilý minimálne v rovnakej kvalite vykonať aj miestne príslušný okresný úrad podľa obvodu trvalého alebo prechodného bydliska jednotlivých žiadateľov, pričom mohol by v tejto súvislosti podľa potreby spolupracovať aj s určitými poľovníckymi organizáciami.
,,d) vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich,“ – ako už bolo vyššie uvedené, túto kompetenciu by boli v plnom rozsahu spôsobilé vykonávať miestne príslušné okresné úrady, nakoľko robili to desiatky rokov v minulosti do prijatia ZoP v roku 2009. Každoročne nejde v jednotlivých okresoch o taký počet poľovných lístkov, aby to okresné úrady neprimerane administratívne zaťažilo. Pričom ak by sa poľovné lístky nepredlžovali ale zaviedli by sa aj na dobu neurčitú, administratívna agenda týkajúca sa predlžovania poľovných lístkov by úplne zanikla a tým by sa odstránila aj určitá drobná agenda, ktorá býva spojená s predlžovaním poľovných lístkov pred koncom roka. Predlžovanie poľovných lístkov je zbytočné aj z toho dôvodu, že pri predlžovaní poľovného lístka sa nevykonáva žiadne preskúšavanie kvalifikačných predpokladov, psychologických predpokladov a pod. Je to iba administratívna záležitosť spočívajúca vo vypísaní žiadosti a zaplatenie príslušného poplatku.
Nakoľko sa ale v súčasnosti pri predlžovaní poľovného lístka predkladá potvrdenie o poistení na danú dĺžku požadovaného obdobia, po novom by to mohlo byť nastavené po vzore Českej republiky, kde povinným dokladom, ktorý je poľovník pri výkone práva poľovníctva mať pri sebe okrem poľovného lístka, povolenia na lov, zbrojného preukazu, preukazu zbrane je aj potvrdenie o poistení. Povinnosť poistenia tak ako je to v Českej republike by bola naviazaná na lov zveri, t.j. ten, komu bude mať byť vystavené povolenia na lov zveri sa okrem iného preukáže aj potvrdením o uzavretí poistenia, ktoré bude poľovník povinný mať spolu s ostatnými dokladmi pri sebe. Obdobne ako v Českej republike je to aj v iných krajinách EÚ.
,,e) organizuje streleckú prípravu uchádzačov o poľovný lístok, praktické skúšky zo strelectva a organizuje kontrolné streľby členov komory,“ – v podstate ide o prípravu a skúšky spolu s prípravou na skúšky o poľovnícky lístok, kde by to analogicky taktiež organizoval okresný úrad podľa potreby v spoluprácu s príslušnými organizáciami. V praxi to často funguje tak, že komora osloví určitú organizáciu, ktorá má k dispozícií strelnicu a následne celú streleckú prípravu vykonajú menovaní skúšobní komisári.
,,f) organizuje poľovnícku kynológiu a sokoliarstvo a kontroluje dodržiavanie predpisov na tomto úseku,“ – uvedené by taktiež bolo v kompetencií štátnej správy, ktorá by to celé zastrešovala, dohliadala nad dodržiavaním predpisov, ale reálny výkon poľovníckej kynológie a sokoliarstva (organizácia skúšok, výstav a pod.) by bol v rukách jednotlivých poľovníckych organizáciu a jednotlivých chovateľov. De facto je to tak aj teraz, kde každé podujatie pripravia a zorganizujú chovatelia, nadšenci, zástupcovia jednotlivých organizácií, ktorí to robia z vlastného presvedčenia bez nároku na finančný alebo iný prospech.
,,g) organizuje a vykonáva chovateľské prehliadky, organizuje odbornú prípravu členov hodnotiteľských komisií,“ – taktiež by vykonával miestny orgán štátnej správy v spolupráci s poľovníckymi organizáciami, ako je to de facto aj v súčasnosti. Dnes je úplne bežné, že Komora poverí určitú poľovnícku organizáciu, aby dané chovateľské prehliadky z technickej aj administratívnej stránky zorganizovala, čím sa daná organizácia aj prezentuje.
,,h) spolupracuje so štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku poľovníctva,
i) spolupracuje s ministerstvom pri plnení úloh na úseku poľovníctva, najmä pri návrhoch koncepcií rozvoja poľovníctva, návrhoch zloženia poradných orgánov ministerstva,
j) napomáha pri spracovaní prvotných štatistických údajov a evidencií na úseku poľovníctva,
k) v spolupráci s ministerstvom zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných poľovníckych, kynologických, sokoliarskych a iných organizáciách, ktoré vyvíjajú činnosť súvisiacu s poľovníctvom,
l) zabezpečuje plnenie ďalších úloh, ktorými ju môže poveriť ministerstvo alebo ktoré vyplývajú z jej stanov,“
– v tomto prípade ide o tak všeobecné a v praxi zriedkavo využívajúce sa kompetencie s tým, že túto činnosť môžu robiť aj iní dostatočne odborne zdatní predstavitelia iných poľovníckych organizácií – napr. Slovenského poľovníckeho zväzu a pod..
,,m) rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie.“ – tieto disciplinárne previnenia by riešil okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja na základe disciplinárneho poriadku vydaného ministerstvom.